Cassianus vníma pýchu ako neresť, ktorá napáda celého človeka, dokonca, je hubiteľkou všetkých ostatných cnosti, ktoré človek získal. „Jako nějaká celková a nakažlivá nemoc se nespokojuje s tím, že by ochromila jeden úd nebo jeho část, ale působí smrtelnou záhubu celému tělu.1] Ako príklad na vysvetlenie tohto javu, uvádza metaforu dobytia pevnosti, kedy nový vládca pevnosti nedovolí, aby duša alebo mesto, ktoré má v moci, malo akúkoľvek slobodu a zoberie mu všetky cnosti, ktorými disponovalo.
Podľa Cassiana existujú dva druhy pýchy. Oba druhy majú spoločné to, že „nadýmají člověka zlou povýšeností vůči Bohu i vůči lidem"[2]. Prvý druh sa viaže na povýšenosť voči Bohu a zasahuje skôr duchovných a vynikajúcich mníchov. Druhý druh pýchy sa týka viac začiatočníkov a telesných a smeruje k povýšenosti voči ľudom. Pokiaľ nepriateľ nemôže poraziť človek prostredníctvom jeho telesných pochybností, tak sa ho snaží zničiť prostredníctvom nejakej duchovnej pohromy.
Pýcha pokúša nielen obyčajných a priemerných ľudí, ale „najvíce pokouší lidi dokonalé a svým hryzáním velmi krutě sžírá ty, kdo už skoro spočinuli na vrcholu ctností."[3] Zasiahla aj anjela, ktorý pred svojím pádom pre hojnosť svojho pôvabu bol nazýval Luciferom. Padol kvôli svojej pýche. Bol pyšný na svoju moc a už sa viac nespoliehal na Božiu milosť. „Ve své víře, že může svým svobodným rozhodovaním a svým přičiněním získat slávu, která náleží božství, ztratil i tu slávu, které dosáhl už předtím ze Stvořitelovy milosti."[4] Myslel si, že prostredníctvom svojej schopnosti slobodného sa rozhodovania si zabezpečí vrcholný stav cnosti a večné trvanie vrcholnej blaženosti.
Na základe príkladu Dávida Cassianus usudzuje, že stráž pred pýchou nie je vôbec jednoduchá a ľahká, je treba sa modliť a prosiť o Hospodinovu pomoc, aby sme sa neboli zasiahnutí strelami od nepriateľa. Človek potrebuje Božiu milosť, aby mohol ďalej kráčať po ceste života. „A tak se Bůh, tvůrce a lékař veškerenstva, který věděl, že pýcha je příčinou a základem nemocí, postaral, aby se všechno léčilo svým opakem, aby to, co se hroutí kvůli pýše, znovu povstávalo díky pokoře."[5] Pokora je pre neho liekom na pýchu. Člověk potrebuje Božiu milosť, ktorá by mu pomáhala premáhať neresti v živote. Bez jeho ochrany a pomoci nemôže dosiahnúť dokonalosť, po ktorej túži a ku ktorej beží.
[1] Cassianus, J.: Zvyky cenobitů a léky na osm základních neřestí, str. 137
[2] Cassianus, J.: Zvyky cenobitů a léky na osm základních neřestí, str. 137
[3] Cassianus, J.: Zvyky cenobitů a léky na osm základních neřestí, str. 136
[4] Cassianus, J.: Zvyky cenobitů a léky na osm základních neřestí, str. 139
[5] Cassianus, J.: Zvyky cenobitů a léky na osm základních neřestí, str. 140