Príbeh Adolfa Burgera

Autor: Alena Vantová | 14.10.2011 o 19:15 | Karma článku: 5,13 | Prečítané:  315x

Adolf Burger prežil koncentračné tábory v Osvienčime, Birkenaue, Sachsenhausene, Mauthausene a v Ebensee v rôznych pracovných pozíciách. Najprv pôsobil na rampe a neskôr ako falšovateľ. Aby prežil, falšoval britské libry, anglické poštové známky. O tom, čo a ako prežil v koncentračných táboroch napísal svoju autobiografickú knihu Ďáblová dílna.

Narodil sa v roku 1917 a vyštudoval typografiu. Po vzniku Slovenského štátu  sa zapojil do ilegálnej činnosti, kde pracoval so skupinou ľudí, ktorí falšovali oficiálne  dokumenty  a krstné listy, aby zachránili ľudí. V tejto skupine pracoval  tri roky až do svojho zatknutia.  11. augusta 1942 zatknutý v Bratislave, transportovaný do koncentračného tábora v Osvienčime. Okradnutý o všetky cenné a osobné veci. Pridelili mu číslo - 64 401, ktoré mu vytetovali  na ľavé rameno. Z konkrétnej bytosti sa stalo len číslo.  Bývali na blokoch, kde o živote a smrti rozhodoval blokový vedúci SS. Túto funkciu vykonávali usvedčení vrahovia, ktorých museli všetky poslúchať ich povely, inak boli umlátení k smrti.

Režim dňa bol šialený. Vstávali o štvrtej ráno,  rýchlo sa najedli a do siedmej stáli na dvore na zoradenie v každom počasí. Podľa Burgera „pracovní předpisy pro německé koncentrační tábory obsahovaly pouze jedinou logiku: logiku mučení zabíjení. Logiku smrti."[1]. Vládol tam prepracovaný systém, kde človek bol zbavený individuality a redukovaný len na číslo, ktoré je možné kedykoľvek eliminovať. Boli rozdelení do pracovných skupín bez ohľadu na kvalifikáciu. Kvôli nedostatku jedla sa predral do valníkového komanda, kde 16 väzňov ťahalo valník, na ktoré nakladali veci, ktoré zobrali novo prichádzajúcich väzňov z vlakov. Upratovacie komando, zvané kanada, otváralo batožiny a ich obsah triedilo. Mohli si ukradnúť nejaké potraviny, cennosti, a vďaka tomu prežiť ďalší deň v neľudských pomeroch.  Nebolo to bez rizika, pokiaľ by to zistil kápo, tak mohol kohokoľvek ubiť ku smrti. Ale aj  esesáci kradli. Keď im na to prišli, tak museli ísť na frontu.

14. januára prišiel rozkaz preložiť upratovacie komando do Birkenau, ktorý ležal v nezdravej, bažinatej krajine. Jeho komando sa dostalo do bloku 16, kde bývalo 400 až 600 väzňov. Podmienky boli oveľa horšie ako v Osvienčime. Všade bola špina, ľudia trpeli  podvýživou. Až do 10. apríla 1944 pracoval na rampe v upratovacom komande. Každodenne videl selekciu, ale nemohol im pomôcť.

10. apríla 1944 to všetko skončilo a bol preložený do tábora Saschsenhausen, kde dostal nové číslo - 79 161. S ostatnými typografmi, fotografmi, chemikmi bol pridelený do samostatných blokov 18 a 19. Boli v izolovaní od ostatného tábora v Saschsenhausene, aby neprenikla na verejnosť informácia o existencii dielni na falšovanie peňazí. Ich dielňa bola špičkovo vybavená prístrojmi, kde sa falšovali juhoslovanské bankovky, britské librové bankovky, britské poštové známky a mnoho iných dokumentov. Každá bankovka bola zaevidovaná podľa hodnoty, čísla, série a čísel vodoznakov. Tieto bankovky boli používané na to, aby na obsadených, spojeneckých alebo v neutrálnych štátoch za ne kupovali zlato, drahokamy, šperky alebo valuty. V rokoch 1945 - 1960 bolo zadržaných viac ako 3000 falzifikátov vyrobených v Saschsenhausen v hodnote 35 000 libier.[2]

Kvôli približujúcej fronte bola na rozkaz 24. februára 1945 zbalená celá dielňa s prístrojmi a ľuďmi a presunuli sa vlakom do koncentračného tábora Mauthausen. Tam boli prevelení do špeciálneho bloku 20. 4. mája 1945 prišiel rozkaz zruši tábor Schlier, dcérin tábor Mauthausenu. Na rozkaz boli premiestnený do koncetrančného tábora Ebensee, do posledného neoslobodeného tábora. Ich komando bolo umiestnené do drevenej chatrče bokom od ostatných väzňov. Kvôli rýchlemu zvratu udalostí a oslobodeniu tábora Ebensee sa im podarilo zachrániť. Dňa 5. mája 1945 boli slobodní.

Cieľom tejto knihy je podať svedectvo o živote v koncentračnom táboroch, o falšovaní a uloženom poklade s nacistickými dokumenty v Toplickom jazere a o nepotrestaní hlavného mozgu falšovateľskej diele, ktorý pomocou svojich priateľov ušiel spravodlivosti a nikdy nebol potrestaný.

Literatúra:

Burger Adolf: Ďáblova dílna. Padělatelská dílna v koncentračním táboře Sachsenhausen. Nakladatelství Svoboda. Praha : 1991


[1] Burger, A.: Ďáblová dílna, str. 36

[2] Burger, A.: Ďáblová dílna, str. 132

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?