Čo s ním urobíte, je na Vás ako na prijímateľovi. Či ho dáte do predsiene, aby ho každá návšteva videla a Vy by ste museli vysvetľovať, prečo máme také neskladné umelecké dielo a prečo je práve na tomto mieste a nie niekde inde. Alebo ho môžete dať do tmavej miestnosti, kde na neho bude sadať prach a nikto sa Vás nebude pýtať na tú hroznú vec.
Možno, že to riskne a necháte ho niekde na očiach a možno sa pritom dozviete nové veci a informácie o svojich známych, ktoré by ste inak nezistili. A možno by ste zistili, že aj oni majú rovnaké neskladné dary, že sú podobne na tom ako Vy. Majú svoje dary, s ktorými tiež zápasia, kde ich majú umiestniť, aby im veľmi nebránili v pohybe a v ich „spoločenskom pokoji". Vyrozprávajú Vám svoje historky, ktoré sa viažu na ten dar a čo vďaka nemu nového naučili a čo stratili.
Podobné je to s vierou. Vy ako prijímatelia rozhoduje, ako s ňou naložíte. Či budete o nej hovoriť ďalej a skúmať, čo to znamená veriť v Boha alebo ju zastrčíte do tmavého kúta svojho srdca, nebude sa o ňu starať. Je to nás ako prijímateľoch, čo urobíme s darom viery.